Kde to je?

Mohyla je 96 m dlhá a 70 m široká stavba. Jej dolná terasa, ktorá má rozmery 93 m x 62 m a dve schodiská, je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase, ktorá má rozmery 45 m x 32 m a tiež dve schodiská, sú umiestnené štyri 12,5 m vysoké obelisky. Obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok) a na jej stranách sú tieto nápisy:

• Čs. minister a generál dr. Milan R. Štefánik 21. júla 1880 4. mája 1919
• Zahynul pádom lietadla dňa 4. mája 1919 pri Bratislave
• S ním kráľ. taliansky serg. U. Merlino a sol. G. Aggiunti
• Veľkému synovi oslobodený národ československý

Mohyla je súčasne symbolom samostatnosti a slobody nášho národa a pamätník významnej historickej udalosti, kedy sa Slováci zaradili medzi slobodné národy sveta.

Komu je venovaná

Milan Rastislav Štefánik odišiel v novembri 1904 do Francúzska. Už počas prvých rokov publikoval 12 vedeckých prác. Zúčastnil sa na výprave na Mont Blanc, kde s profesorom Janssenom pozoroval Slnko a Mars. Ako astronóm pôsobil tiež v Španielsku, Belgicku a Anglicku. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni a v tomto roku získal aj francúzske občianstvo.

Správa o prvej svetovej vojne Štefánika zastihla v Maroku, kde plánoval zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 ho odvelili na front. Počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou.

Spolu s T. G. Masarykom a Eduardom Benešom v roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom. V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti bolo Štefánikovou úlohou diplomatické vyjednávanie v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA.

V roku 1917 v USA dosiahol u prezidenta W. Wilsona s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a za krátky čas získal 3000 dobrovoľníkov. Československá armáda mala vďaka úspešným diplomatickým krokom až 100 000 vojakov. M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.

V auguste 1918 podstúpil náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku Štefánika privítali s veľkou vážnosťou. Bolo mu udelené vysoké vyznamenanie - Rad Sv. Vladimíra najvyšším ruským velením. Koncom apríla 1919 zabezpečil Štefánik odchod našich zajatcov.

V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Počas návratu do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo nečakane zrútilo na zem pri Ivanke pri Dunaji. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Dodnes nie sú príčiny tragédie objasnené.

Pocty

• Na počesť Milana Rastislava Štefánika je pomenovaná planétka (3571) Milanštefánik.
• Treba pripomenúť aj to, že spolu s Vojtěchom Preissigom vytvorili prvý návrh Československej vlajky, ktorý bol prvýkrát publikovaný v roku 1915 na známkach U.S. Post a taktiež na pohľadniciach a plagátoch vyzývajúcich krajanov k naverbovaniu do ČS Armády.
• Podľa Milana Rastislava Štefánika bolo pomenovaných mnoho slovenských ulíc, námestí, inštitúcií (Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Letisko M. R. Štefánika) a pod.

Vyznamenania

• Rad Čestnej légie (Francúzsko) - dôstojník
• Vojnový kríž 1914-1918 (Francúzsko)
• rytier Rádu sv. Maurica a Lazara (Francúzsko)
• Čestný vojnový kríž (Taliansko)
• Rad Sv. Vladimíra (Rusko)