Mohyla Milana Rastislava Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo týčiacom sa v nadmorskej výške 543 medzi mestom Brezová pod Bradlom a obcou Košariská.
Mohyla je 96 m dlhá a 70 m široká stavba. Jej dolná terasa, ktorá má rozmery 93 m x 62 m a dve schodiská, je v nárožiach ukončená vatrovými komorami. Na hornej terase, ktorá má rozmery 45 m x 32 m a tiež dve schodiská, sú umiestnené štyri 12,5 m vysoké obelisky. Obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí tumba (náhrobok) a na jej stranách sú tieto nápisy:
Mohyla je súčasne symbolom samostatnosti a slobody nášho národa a pamätník významnej historickej udalosti, kedy sa Slováci zaradili medzi slobodné národy sveta.
Milan Rastislav Štefánik (* 21.07.1880 Košariská † 04.05.1919 Vajnory – Bratislava) bol astronóm, politik, generál francúzskej armády, zakladateľ československého štátu, prvý československý minister vojny.
Milan Rastislav Štefánik odišiel v novembri 1904 do Francúzska. Už počas prvých rokov publikoval 12 vedeckých prác. Zúčastnil sa na výprave na Mont Blanc, kde s profesorom Janssenom pozoroval Slnko a Mars. Ako astronóm pôsobil tiež v Španielsku, Belgicku a Anglicku. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni a v tomto roku získal aj francúzske občianstvo.
Správa o prvej svetovej vojne Štefánika zastihla v Maroku, kde plánoval zriadiť observatórium. Po návrate do Francúzska absolvoval výcvik v leteckej škole v Chartres a výcvik v stíhacej divízii v hodnosti poručíka. V máji 1915 ho odvelili na front. Počas boja upozornil na seba odvahou, chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou.
Spolu s T. G. Masarykom a Eduardom Benešom v roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja, ktorého sa stal podpredsedom. V pláne vytvoriť československú armádu zo zajatých rakúsko - uhorských vojakov českej a slovenskej národnosti bolo Štefánikovou úlohou diplomatické vyjednávanie v Rusku, v Taliansku a získavanie dobrovoľníkov v USA.
V roku 1917 v USA dosiahol u prezidenta W. Wilsona s podporou francúzskej diplomacie súhlas s náborom a za krátky čas získal 3000 dobrovoľníkov. Československá armáda mala vďaka úspešným diplomatickým krokom až 100 000 vojakov. M. R. Štefánik si vyslúžil hodnosť generála.
V auguste 1918 podstúpil náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku Štefánika privítali s veľkou vážnosťou. Bolo mu udelené vysoké vyznamenanie - Rad Sv. Vladimíra najvyšším ruským velením. Koncom apríla 1919 zabezpečil Štefánik odchod našich zajatcov.
V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Počas návratu do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo nečakane zrútilo na zem pri Ivanke pri Dunaji. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Dodnes nie sú príčiny tragédie objasnené.
Základný kameň pamätníka položili 17. júla 1927.
Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra 1928 počas celonárodnej slávnosti
Na diele nepretržite pracovalo počas 280 dní 150 až 200 robotníkov.
Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená 3,5 km asfaltová cesta takmer až k pamätníku, kde je záchytné parkovisko. Z parkoviska už Vám stačí urobiť len pár krokov a ste priamo na pamätníku. Cesta je udržiavaná počas celého roka a prejazdná je aj v zimnom období. GPS 48°40'46.98" N, 17°33'34.61" E
Priaznivci cykloturistiky sa k pamätníku dostanú po asfaltovej ceste, ktorá vedie z mesta Brezová pod Bradlom. K mohyle vedie aj zaujímavá cyklotrasa “Štefánikova trasa”, čo je stedne náročná 88 km dlhá trekingová trasa od Štefánikovej mohyly v Ivánke pri Dunaji k mohyle na Bradle.
Pešo sa k pamätníku dostanete z dvoch strán. Turistický chodník z mesta Brezová pod Bradlom má červenú farbu (Štefánikova magistrála) so zelenou odbočkou na bradlo. Z obce Košariská vedie žltá, potom zelená turistická značka.
Ohodnote ako sa Vám mohyla páčila